Pracovné stretnutie v Slovenskom krase: semenné sady aj záchrana tisa

Pracovné stretnutie v Slovenskom krase: semenné sady aj záchrana tisa

V septembri 2026 sa v Národnom parku Slovenský kras uskutočnilo kľúčové pracovné stretnutie realizačného tímu projektu LIFE NatAdaptSK. Zúčastnili sa na ňom zástupcovia partnerov projektu z Národného lesníckeho centra (NLC) a Správy NP Slovenský kras so sídlom v Brzotíne. 

Hlavným cieľom bolo zhodnotiť doterajší návrh projektu, zosúladiť ďalšie kroky a naplánovať aktivity na nadchádzajúce obdobie. Účastníci podrobne prediskutovali návrhy semenných sadov s dôrazom na ich umiestnenie v území národného parku, technické riešenia ich založenia a následnú starostlivosť.

Génová základňa tisa obyčajného

Dôležitou súčasťou stretnutia bola aj exkurzia do terénu, konkrétne do uznanej génovej základne Mikulášová, kde sa zachováva tis obyčajný (Taxus baccata L.). Lokalita sa nachádza v katastrálnom území Bôrka v okrese Rožňava. Tis patrí v súčasnosti medzi najrýchlejšie miznúce dreviny nielen na Slovensku, ale aj v celej Európe. Účastníci prekonzultovali dôležité aspekty zachovania génovej základne a možnosti jej rozšírenia.

Tis obyčajný je treťohorný relikt, ktorý patrí medzi ohrozené a vzácne lesné dreviny na Slovensku a v súčasnosti je chránený zákonom. V minulosti bol na Slovensku široko rozšírený a na mnohých miestach bol významnou porastotvornou drevinou. V dotknutých porastoch uznanej génovej základne dnes dosahuje jeho zastúpenie 5 %.

Na spomínanej lokalite spôsobilo postupný ústup tisa najmä holorubné hospodárenie s krátkou obnovnou dobou a výrub kvôli cennému drevu. Za kľúčový faktor ústupu sa v súčasnosti považuje jelenia zver. Kumulatívne poškodzuje semenáčiky ohryzom a staršie jedince vytĺkaním parožia, čo vedie k postupnému odumieraniu tisov a zhoršeniu zdravotného stavu živých jedincov. 

Alarmujúce je, že prirodzená obnova je okrem miest neprístupných pre zver vo väčšine prípadov úplne zničená, nové generácie preto neodrastajú. Situácia si vyžaduje aktívnu podporu prírode blízkymi opatreniami, takzvanou asistovanou obnovou.

Dreviny, ktoré treba zachovať

Suchom, teda nedostatkom zrážok a otepľovaním, sú ohrozené viac-menej všetky dreviny a s nimi aj ekosystémy. Z hľadiska adaptácie na zmenu klímy je dôležité zachovať autochtónne, teda pôvodné dreviny, ktoré týmto vplyvom odolávajú a sú prispôsobené miestnym ekologickým podmienkam. 

Patria k nim napríklad javor poľný, dub plstnatý, dub cerový, dub zimný, jarabina brekyňová, čerešňa vtáčia, čerešňa mahalebková, hruška planá a drieň obyčajný. Z ihličnanov je najviac ohrozená jedľa biela, ktorá je v lesnej oblasti NP Slovenský kras pôvodná.

Plánované opatrenia

Prvý opatrením je podpora zachovania vybraných druhov drevín in situ rozšírením existujúcej génovej základne (tisa, jedle) a vytvorením nových, najmä pre duby s cennými listnáčmi. 

Súčasťou je aktívna podpora prirodzenej reprodukcie drevín v génových základniach prírode blízkym spôsobom, t. j. asistovanou obnovou, ktorá zahŕňa neceloplošnú (pomiestnu) prípravu pôdy, podsejby, podsadby s nadväzujúcou ochranou cieľových drevín v malých oplôtkoch.

Druhým opatrením je vytvorenie záchovných semenných sadov a zdrojov semien lesných drevín. Revitalizácia pôvodných semenných sadov borovice lesnej a smrekovca opadavého v správe NP Slovenský kras zahŕňa obnovu oplotenia, odstránenie náletových drevín a vrúbľovancov. 

Sady sa využijú na zachovanie a využitie genetických zdrojov drevín ohrozených klimatickou zmenou, drevín prespektívnych pre budúcu klímu a drevín významných z hľadiska udržania biodiverzity lesných spoločenstiev v NP.

Autor: Ing. Marián Rusnák, NP Slovenský kras, Ing. Roman Longauer, CSc., NLC Zvolen
Foto: Archív NP Slovenský kras